S manželom sme spolu 14 rokov, je nám obom 35 a máme 3 malé deti. Do tej doby, než sme mali deti, bolo medzi nami všetko v poriadku, ale ako to tak už asi býva, s deťmi sa u nás veľa vecí zmenilo – najmä vzťah medzi nami dvoma. Ja ako mama na plný úväzok denne fungujem cca od 5:30 a chodím spať okolo 22 hodín. Som každý deň naozaj veľmi unavená, pretože k najmenšiemu dievčatku vstávam ešte aj v noci. Manžel chodí spať oveľa neskôr ako ja a ráno vstáva buď o 7:30, keď ide do práce alebo o 11, keď má voľno. Takže vlastne nemáme žiadne spoločné večery ani rana, veľa sa míňame v aktivitách. Intimita medzi nami je samozrejme tým pádom aj preč, sex máme tak 2x do mesiaca.
Strašne ma trápi, že spolu nezaspávame a nevstávame a nefungujeme jednoducho spoločne ako rodina. Situáciu som s ním riešila, ale nenašli sme východisko – ja dlhšie spať chodiť nechcem, pretože každá hodina spánku pre mňa dobrá a on zase vraj nie je unavený, aby šiel spať o 10 večer a vyhovuje mu, že má večer pokoj pri televízii. Tak vlastne vôbec neviem, čo mám robiť. Pre deti nemáme stráženie, takže spolu sami nie sme nikdy. Ja na sex veľa energie ani chuť nemám, pretože som každý večer naozaj veľmi unavená. Bábätko s nami spí v spálni. Ja ešte k deťom mám aj prácu a keď uspím deti, idem pracovať. Je to pre mňa taký kolobeh a neviem, ako dlho to vydržím.
Pripadá ma, že skoro všetko obstarávam okolo detí sama, starám sa o ne, varím, prebaľujem, periem, žehlím a ďalšie veci a manžel by som povedala toho robí podstatne menej. Lenže ja už neviem, ako z tohto začarovaného kruhu von. Každý deň sa cítim unavenejší, ale keď poprosím o pomoc manžela, tak ten sa k tomu veľmi nemá. Sem tam upratá, s deťmi sa pohrá, niekedy aj navarí, ale to je tak všetko. A ja si pripadám ako jeho slúžka, pretože všetko doma zastávam sama a mám pocit, že mi za chvíľu praskne hlava.