Deti milujú interakciu. Podnety k nim prichádzajú vo forme hračiek už od útleho veku. Ich edukačný, stimulačný a fantáziu podporujúci vplyv na dieťa je nenahraditeľný. Vďaka hračkám dieťa získava motiváciu. V prípade detí, ktoré sa učia chodiť po štyroch je často ako motivácia k snahe pohybu vpred práve obľúbená hračka. Postupom času hračky pomáhajú dieťaťu získavať a trénovať jemnú motoriku. Neskôr si dieťa vyberá hračky samo – inklinuje k hračkám, ktoré sú pre neho zaujímavé. Klasicky chlapci majú bližšie k autíčkam, kým dievčatá majú bližšie k bábikám. Samozrejme nič nie je čierne ani biele. Rovnako ani to či je dieťa chlapec alebo dievča nevymedzuje ich výber hračky – ten je čisto na dieťati a jeho výbere a preferenciách. Staršie deti postupne menia hračky za predmety športovej aktivity ako napríklad bicykel, kolobežka, korčule alebo lopty určené na rôzne typy hier.
Niektoré deti majú bližšie k napodobňovaniu profesií, ktoré sa vyskytujú v ich okolí. Napríklad kadernícke štúdio, detské náradie, šijacie potreby pre deti a rôzne hračky podporujúce remeselnú činnosť. Výnimkou nie je ani opravárenský servis či malý model kuchyne. Postupom času a vplyvom modernej doby ale deti dospievajú rýchlejšie ako by sme čakali. Nie je ničím nezvyčajným nájsť modely hračiek vo forme interaktívnych. Tieto sa podobajú a reagujú takmer rovnako ako v reálnom živote. Obľúbenými hračkami z tejto kategórie sú interaktívne zvieratká – na tieto si deti niekedy dokážu dokonca vytvoriť citovú väzbu. Po určitom čase ale pre deti ani takéto hračky nie sú dostatočne silným stimulantom. Prirodzene je v dnešnej dobe fakt, že prakticky od veku troch rokov je možné vidieť dieťa s mobilným telefónom či inými výdobytkami modernej techniky. Proste doba je priaznivá technickým vynálezom a elektronickým náhradám starších typov hračiek. My dospelý máme teda ťažkú úlohu ako svoje dieťa, ktoré napríklad navštevuje základnú školu nechať dieťa žiť v tejto modernej dobe s modernými hračkami, ale zároveň ho spájať s realitou.
To vidíme často na deťoch, ktoré vo zvýšenej miere než je zdravé, hrať rôzne počítačové či iné hry. V týchto hrách je grafika na tak vysokej úrovni, rovnako ako prepracovanie herného prostredia, že dieťa môže byť natoľko vtiahnuté do deja. Až stratí pojem o skutočnom reálnom svete a svete vo virtuálnom prostredí. Psychológovia varujú rodičov, že dieťa do dosiahnutia veku okolo jedenásť rokov, nie je samostatne schopné priameho a správneho rozoznania reality a reality virtuálnej. Tu sa teda naskytujú priestory pre rôzne špekulácie ohľadom používania moderných hračiek a hier pre deti. Nemôžeme ale na základe jednej štatistiky či negatívneho prípadu hromadne odsúdiť virtuálne herné prostredie pre deti či moderné robotické alebo interaktívne hračky pre deti. Treba sa ako dospelý rodič zamyslieť, ako poskytnúť svojmu dieťaťu možnosť zapojiť sa a vyrastať v tejto modernej dobe a zároveň ostať nohami na zemi a zabezpečiť zdravý sociálny aj emočný rozvoj svojho dieťaťa.