S priateľom sme spolu skoro 3 roky. Náš vzťah bol od začiatku skôr ako náhrada za jeho mamu. Priateľ mal vždy uvarené, upratané, čisté oblečenie, vždy som sa snažila, aby sa mal dobre. Lenže z jeho strany to je také ty pre mňa rob všetko, ja pre teba skoro nič. Doma sám od seba nepomôže, žiadny dotyk alebo pohladenie od neho, kvetinu som od neho nedostala, pokiaľ som si o ňu nepovedala sama. Najhoršie je, že jeho slovami ma často zraňuje. Aj napriek tomu, že o tom vie, mu nerobí problém mať narážku na moju postavu, alebo že veľmi upratujem, čo sa tyče sexu, niekoľkokrát mi povedal, že ho nebaví uspokojovať ma, keď z toho nič nemá, že ho sex nebaví a nepotrebuje to.
Pritom ako sme boli spolu, vymetal kluby a spal so slečnami. Neviem čo si mám z toho vziať, milujem ho a nedokážem si predstaviť, že by sme sa mali rozísť a stratiť ho, lenže začínam byť zúfalá čo robím zle, prečo sa tak správa. Samozrejme sme sa o tom niekoľkokrát bavili, ale podľa neho riešim kraviny a nechce sa o tom baviť. Ale toto presne mi celé príde zle – že sa nad tým, čo hovorím, ani nepozastaví a je mu to úplne jedno a mňa to potom mrzí a trápim sa tým. Čím ďalej viac mám pocit, že keby som to s ním ukončila, bolo by mi oveľa lepšie. Lenže stále je to pre mňa veľmi ťažké av kútiku srdca ho stále milujem. Predsa len tri roky vo vzťahu sú dlhá doba a hovorím si stále, čo keď sa ešte zmení?
Lenže žiadna zmena neprichádza a tento problém už trvá celkom dlho. A ja som z toho zlá. Pripadá mi, ako keby ma využíval a nezaujímal sa o moje pocity a to ma práve úplne najviac štve. Priala som si nejakého hodného priateľa, ktorému by nevadilo sa baviť o problémoch, keď nejaké budú, ale namiesto toho mám niekoho, kto by najradšej všetko zmietol pod stôl, žiadne problémy neriešil a vôbec ho to nezaujíma a už naozaj neviem, čo si o tom všetkým mám myslieť.